Obec Zlatná na Ostrove
obecZlatná na Ostrove

História

Územie obce bolo osídlené už v staršej dobe kamennej. Obyvatelia zo začiatku žili v chalupách, ktoré si vybudovali na brehu Dunaja. Tieto však v 17. storočí rieka podmyla a odplavila. Z tohto dôvodu obyvatelia sa usadili na vzdialenejších kopcoch. Niektoré usadlosti sa rozvíjali  na dediny: Horný a Dolný Bök, Veľký Lél, Örkény, Ontopa a Aranyos.
V XIV. storočí sa väčšina obyvateľov presťahovala do obce Aranyos a Örkény. Hlavné zdroje zamestnaní boli: poľnohospodárstvo, ryžovanie zlata, rybárstvo a mlynárstvo.
Obyvatelia Dolného a Horného Bök-u, ktorí tvorili majetok rodiny grófa Csesznekyho, utiekli pred tureckými útokmi do dediny Aranyos, a ani neskôr sa tam už nevrátili.
Obec Aranyos v XVII. storočí plienili Turci. Turecká posádka, sídliaca v Nových Zámkoch, ju v roku 1676 úplne vypálila.
V roku 1787 v 104 domoch žilo 837 obyvateľov.
Klasicistický reformovaný kostol bol postavený v roku 1794.
V roku 1828 sa v obci nachádzalo 110 domov s 664 obyvateľmi.
V roku 1847 sem zo Sedmohradska prileteli kobylky, ktoré zničili aj trstinové strechy mnohých domov.
Obec v roku 1848 mala 1 222 obyvateľov, ktorí žili v 181 šľachtických rodinách. Obyvatelia sa zaoberali aj s poľnohospodárstvom.
O rok neskôr (1849) pri obci vykonávala vojenské operácie časť rakúskej cisárskej armády.
Ďalšia katastrofa postihla obec v r. 1890, keď veľký požiar takpovediac za okamih zničil všetky domy s trstinovou strechou.
Obec postihlo najviac prírodných katastrof v 19. storočí, keď ju zaplavilo 6 povodní, z ktorých jednu z najničivejších prežila obec v roku 1896.
V roku 1910 v obci žilo 1832 obyvateľov v prevažnej väčšine maďarskej národnosti.
Od roku 1914 do r. 1947 tu pôsobil ako farár Mór Kóczán, ktorý získal na Olympii v roku 1912 bronzovú medailu v disciplíne hod oštepom.
Do podpísania trianonskej mierovej zmluvy dňa 4. júna 1920 patrila k Žitnoostrovskému okresu.
V roku 1921 bola založená v obci miestna organizácia Komunistickej strany Československa, usmerňujúca štrajkové hnutie poľnohospodárskych robotníkov, maloroľníkov  a nezamestnaných.
Hoci v 20. storočí neboli na území obce bezprostredné boje, obyvateľov vysilili hrôzy I. a II. svetovej vojny, ktoré si vyžiadali veľa ľudských obetí. Na počesť ich pamiatky boli postavené pamätníky na miestnom cintoríne.
V rokoch 1938 – 1945 sa stala Zlatná na Ostrove súčasťou Maďarska.
Povodeň v roku 1965 spôsobila obrovské škody. Vo veľtoku Dunaj sa natoľko zvýšila hladina vody, že sa dňa 17. júna pri 20 km vzdialenej obci Číčov, pretrhla hrádza a za pol dňa voda zaplavila aj našu obec. Ešte v ten deň vo večerných hodinách evakuovali obyvateľov obce pristavenými autobusmi a predĺženými vlakovými súpravami. Trvalo skoro dva mesiace, kým ustúpila povodňová vlna. Nový školský rok (1965/1966) nie všetci žiaci mohli začať v novej, pred 2 rokmi postavenej budove školy. Mnohí sa museli učiť v českých hosťovských školách. Veľa domov bolo úplne zničených, medzitým aj nové, ešte nedokončené rodinné domy v časti obce „Kórea”. Pri obnove dediny pomohli českí remeselníci.
Počas kontrarevolúcie v roku 1968 ruské tanky prechádzali aj cez našu obec. Na šťastie sa, okrem obáv zo vzniknutej situácie, nikomu sa nič nestalo, ani nevznikli vážnejšie škody na majetku. V 70. rokoch 20. storočia na čele obce stál Imrich Seneši, potom od 80. rokov, bol 22 rokov starostom obce Alexander Hegedűs.

Obec

Kalendár

Po Ut St Št Pia So Ne
26 27 28 29 30 1 2
3 4 5 6 7 8 9
10 11 12 13 14 15 16
17 18 19 20 21 22 23
24 25 26 27 28 29 30
31 1 2 3 4 5 6

Aktuálne počasie

dnes, pondelok 3. 10. 2022
slabý dážď 16 °C 11 °C
utorok 4. 10. polojasno 18/10 °C
streda 5. 10. oblačno 20/9 °C
štvrtok 6. 10. zamračené 21/11 °C

Mobilná aplikácia

Sledujte informácie z nášho webu v mobilnej aplikácii - V OBRAZE.

Fotogaléria

Náhodný výber z galérie


nahoru